Zvláštne chvenie v bruchu a tiež radosť sa stretli v pocitoch, keď sme znova po desiatich rokoch cestovali na Mohelnický dostavník. Ocitnúť sa v spoločnosti nádhernych ľudí a perfektných hudobníkov či spevákov to je krásne, ale aj zaväzujúce. Mali sme aj trochu trému, teda okrem Mareka lebo on je vychodniar, ale hlavne sme sa tešili. Nezmaŕi, Roman Horký, Spiritual Kvintet a samozrejme na stretnutie s kamarátmi. Podanie ruky, pozdrav Ahoj a hneď máš pocit, že svet je taký ako má byť, že je tu niečo, čo sa nezmenilo, čo má naozajstnú hodnotu. Trebárs aj sto rokov. Vašek Souček, Jozef Mlok, Aligátor, ale aj hromada usmiatych ludí a detí. Večer po koncerte sme si zašli sadnúť k táborovému ohňu. Nedalo sa od neho odísť aj keď som ráno mal hrať rozprávku pre deti. Znova som mal sedemnásť a bolo mi veselo. Ráno som vstal presne s tým pocitom. Nevadí , že prší. „Deti nesmieš sklamať “ – vravím si. Lenže bolo to tak, že oni nesklamali mňa. Nevadilo že pršalo. Bola ich plná lúka a dobre sme sa zabavili. Tak je to. Na vzdory všetkým trendom, komerčným tlakom a často hlúpučkým médiam bez vkusu, je tu ostrov či oáza , kde je všetko naozaj. Mohelnický Dostavník.
Ďakujeme a snáď zase o rok AHOJ!